Falošný boj
Muži a ženy. Večná téma rozhovorov, vtipov, porovnávania. Nechcem byť v tomto prípade iný a tak som sa rozhodol prispieť do tejto témy svojim pohľadom.
Sú veci, ktoré nás odlišujú a tie sú notoricky známe. Okrem odlišnosti pohlavia a fyzického vzhľadu sú to aj jedinečné črty psychiky, emócií, cítenia, odlišného prežívania rovnakých životných situácií, radostí i bolestí. Ja som muž, ale obdivujem ženy za to, ako často a jedinečne dokážu zvládnuť neľahké životné situácie. Vôbec si nedovolím posudzovať, či sú ženy zdatnejšie ako muži, ale fascinuje ma ich jednoduchý pohľad na okamžitý stav. Nešpekulujú, idú do toho. Niekedy až komicky tvrdohlavo. Nezaujíma ich žiadna námietka, žiadna prekážka. Teraz a hneď! Pravdepodobne je to spôsobené tým, že tu existuje určitá obava z toho, že pri akomkoľvek zdržaní sa, môže nasledovať samotné zrútenie celého systému odhodlania 🙂 Chýba trpezlivosť, aj keď uznávam, že v určitých situáciách na to nie je čas…ale len v určitých.
Samozrejme, podrobnejší pohľad by odhalil, že týmto spôsobom vzniká veľa omylov a nesprávnych krokov, ale v tejto chvíli chcem vyzdvihnúť tú snahu veci riešiť promtne. Táto snaha bez domyslenia si dôsledkov ale častokrát spôsobuje dodatočné korekcie. A to už plynule prechádzam na mužský pohľad na vec. Traduje sa síce, že muži konajú bez premyslenia, rázne. Ženy viac emočne, pocitovo. Je to ale pravda?
Prečo si myslíme, že medzi nami je toľko rozdielov, že je potrebné tieto zdôrazňovať? Že je potrebné si pri akomkoľvek probléme dokázať jeden druhému našu nadradenosť, našu nespochybniteľnú schopnosť riešiť veci lepšie ako môj partner, môj muž, moja manželka. Nie, nie je to potrebné.
Nie je potrebné bojovať, pretože ide len a len o falošný boj, o snahu slabšieho dokázať svoju nadradenosť tomu silnejšiemu, nakoľko ak chýbajú argumenty, nasleduje „tradícia“. Nie, nepomýlil som sa. Silnejší nepotrebuje nič dokazovať. Víťazí ten, kto viac kričí, víťazí ten, kto viac poníži svojho protivníka. Ale kto je nakoniec víťazom?
Snažím sa písať tieto riadky bez predsudkov. Som presvedčený o tom, že naozaj nie je potrebné dokazovať svoju nadvládu a pokúsim sa o tom presvedčiť aj Vás. Presvedčiť o tom, že ide o falošný boj.
Ulita ma chráni
Viete o čom hovorím? Asi áno. Presne tí z Vás, muži a ženy, ktorí ste prežili hlboké sklamanie. Vytvorili ste si vlastnú peknú neporušenú ulitu. Síce ste sa zo začiatku bránili uzavrieť sa pred svetom a chceli ste si len trochu “ oddýchnuť “ pred tým zlom, ktoré ste prežili, ale neskôr ste si uvedomili, že táto ulitka je pre Vás úžasnou ochranou. Umožňuje Vám skryť sa práve vtedy, keď to tam vonku začína smrdieť. Dokážete vyliezť von, tváriť sa neporušene, nezainteresovane, bez pocitov. A prečo? Lebo viete, že v prípade pochybností, v prípade Vašej straty záujmu sa môžete kedykoľvek bez vedľajších následkov vrátiť k sebe domov – do ulity.
Je to bezpečný svet. Váš bezpečný svet. Už žiadne sklamanie, už žiadne kompromisy. Nebudem sa musieť nikomu spovedať zo svojich činov, nebudem sa musieť rozhodovať proti svojej vôli, prijímať „cudzie“ rozhodnutia. No ruku na srdce. Je to to pravé, čo ste chceli?
Určite nie. Som si tým istý, pretože som jedným z Vás. S ulitou na chrbte. Ťažkou a neporušenou. Chránim si ju poctivo, starám sa o ňu, utieram z nej prach a leštím si ju len preto, aby bola odolnejšia a krajšia ako sú tie druhé. Jednoducho ju nechcem stratiť…Dodáva mi pocit bezpečia.
Presnejšie – chcela by. Prišiel som totiž na to, že to nie som ja. To nie ja chcem ulitu na chrbte, ale to je tá ulita, ktorá chce mňa! Chce ma celého a chce ma vlastniť! Túži po tom, aby ma chránila pred vonkajším svetom, aby bola mojou priateľkou. Tou najvernejšou. Priateľkou, ktorá na mňa stále čaká, neháda sa so mnou, rešpektuje moje pocity, moje nálady. Je nenáročná, kľudná, tichá….taká bezemočná.
Nechcem Ťa ulita! Prečo si si vlastne myslela, že ja som ten pravý pre Teba? Prečo si vôbec dúfala, že spolu vytvoríme pár? Prehliadol som Ťa ulitka moja milovaná. A môžem Ti prezradiť, že život mimo ulitu je omnoho radostnejší a krajší. Často bolí, často som na zemi, ale doteraz stále som sa dokázal zdvihnúť. Vieš, keby si bola bývala na mojom chrbte vo chvíli, keď ležím nepohnute na dne – neviem si ani len predstaviť, ako by sme sa spolu zdvihli. Kde by som nabral toľko síl zdvihnúť seba a nehnevaj sa na mňa, ale aj Teba.. Som presvedčený o tom, že my dvaja svoju budúcnosť nemáme.
Návrh
Tí z nás, ktorí nikdy ulitu nemali a aj tí, ktorí sa jej teraz úspešne vzdali sme sa dostali na rovnakú úroveň bytia. Chceme výzvu a túžime žiť život tak, aby sme našli svoje šťastie, svoj pokoj v duši. Hľadáme harmóniu, blízkych ľudí a priateľov, ktorí nás nesklamú, nezradia. Náš cieľ je úplne jasný – dávať dobro, dávať lásku, bezpečie, objatie. Túliť sa spolu. Urobiť niekomu jeho život krajším. Len tak, bez podmienok.
A čo za to chceme?
Lásku. A je jedno, či si žena alebo muž. Láska nás spája. Čistá. Nechceme nič menej.. Takže rozdiely medzi nami budú vždy, ale na čo sa musíme zamerať je to, čo nás spája. Moja osobná skúsenosť je tá, že je dôležité rešpektovať inakosť druhého človeka, jeho jedinečnosť a v žiadnom prípade sa nepokúšať niekoho vlastniť. Meniť svojho partnera na svoj obraz. To nejde. Zrúti sa to! Tak ako mamky cítia materinskú lásku a sú dlho presvedčené, že bez nich to ich deťúrence nezvládnu, deťúrence v určitom veku zistia, že chcú ísť ďalej a sú jemne povedané brzdené. Je to tak. Aj deti a aj ich rodičia si musia uvedomiť, že ten druhý chce dýchať. Podporme sa navzájom a nepokúšajme sa ovládať jeden druhého.
Keď som cítil, že ma chce niekto vlastniť, že sa odo mňa očakáva, čo, ako a kedy urobím – vtedy som vedel, že je zle. Vedel som, že prestávam byť slobodným ( prosím, hovorím tu o vzťahoch blízkych ľudí, nie o pracovných. Toto je iná kapitola. ). Nejaký čas to zvládate, ale ako som už spomínal v tomto článku, hrozí tu zrútenie systému. Krehkého systému slobody.
Mám pre Vás návrh. Skromný. Skúste si hneď teraz dať záväzok nezávisle od druhých, že začnete žiť svoj život s láskou. Ona sa nevyhráža, je trpezlivá, má veľké srdce, dáva viac ako berie, budete šťastní. Láska Vám otvorí srdce, dokážete vidieť ďalej ako len po slová – čo za to? Nič. Lebo nič iné nepotrebujete. Dokážete milovať svojho partnera, svoju manželku, manžela, svoje deti naplno, bez záväzkov. Je to Vaše rozhodnutie. Nezáleží na tom, ako sa k tomu postaví ten druhý. Bolo by úžasné, ak by to videl rovnako ako Vy. Ale aj keby nie, nebojím sa, že by ste to nezvládli..
Rozdiely medzi nami mužmi a ženami teda nepochybne sú, to čo nás spája je ale silnejšie ako všetky odlišnosti. Všetky nedorozumenia, všetky hádky a škriepky, výhry, prehry, všetko sú to len hry. Akurát pravidlá tu neplatia žiadne. Bez pravidiel vzniká chaos. Chaos vzťahový, chaos ľudský..
Nebojujme falošný boj.
Autor: Ivan Klasovský
V prípade, že Ťa tu niečo zaujalo, budem rád, ak mi napíšeš na ivan@ivanklasovsky.com, prípadne si prečítaš aj iné články na www.ivanklasovsky.com
