Ako sa lieči rozvod.

Rozvod nie je choroba! To len tak na úvod...

Ak nie je rozvod chorobou, prečo je potrebné sa z neho liečiť? Na túto otázku sa pokúsime spolu nájsť odpoveď práve v tomto mojom článku. Volám sa Ivan a už sme sa tak trochu zoznámili v mojom úvodnom blogu, prípadne ste si prečítali môj príbeh.

Určite mnohí z Vás si prešli situáciami, ktoré boli nepríjemné. Možno Vás trochu ranili, možno niekoho aj viac, možno ste si vytrpeli toľko bolesti, že ste ani sami nemohli uveriť tomu, koľko toho zvládnete. Aj ja sám som si prešiel ťažkou a bolestnou cestou beznádeje, smútku, utrpenia. Neveril som, že sa niečo také môže na Zemi vôbec vyskytovať. Áno, spomínam na Zemi, pretože som vyrastal v obyčajnej rodine v malom meste Trebišov na východe Slovenska. Moja Zem v tom čase bola - moje mesto. Teraz je už Zem veľká a také veľké je v nej aj utrpenie ( určite aj radosť, ale o tom si povieme v nejakom inom článku ).

V rámci možností som navštevoval kostol, pretože som vyrastal za totalitného ( tých možností prejaviť vieru tu teda veľa nebolo ), ale mierového režimu. Pre mňa, ako som ho v čase detstva vnímal ja, takým naozaj bol. Mal som veriacich starých rodičov, ktorí ma cez prázdniny na dedine zoznamovali s Bohom. Pomaly, nenásilne. Vlastne som si viac všímal ich samých a cez nich, cez ich správanie som mal tú vzácnu možnosť osvojiť si vnútorný citlivý detektor pravdy a lži. Jednoducho som postupom času a skúsenosťami začal rozlišovať medzi správnym ( pravda ) a nesprávnym ( lož ).

No čo si myslíš, drahý čitateľ, ako som využil túto skúsenosť? Zišla sa mi? Alebo je to len frázovanie?

Na odpoveď ešte máme trochu času 🙂

 

Keď nájdete v živote človeka, pri ktorom začnete hlboko dýchať, keď sa Vám zahlmí pred očami, keď robíte mimovoľné činnosti, také bez zmyslu - tak potom ste sa zamilovali.. Prežívate úžasný pocit lásky. Ste presvedčený o tom, že nič a nikto pre Vás nie je dôležitejší ako Váš partner. Zrazu v sebe cítite obrovský nával energie, svet sa Vám zdá nádherný, každé ráno je pre Vás svetlom, lebo čakáte na toho svojho partnera a túžite s ním tráviť každú chvíľu. Ste presvedčený, že nič Vás nedokáže rozdeliť! Máte svoj svet, svoju Zem!
A takto to má byť. Takto je to správne. Láska je úžasný ľudský cit...

 

Aj ja som ju zažil. Bola prekrásna..

 

kittiwakes_in_love_515006

 

Ale bola krátka..

Postupom času niektoré lásky prerastú do manželstva, niektorým sa to nepodarí, niektoré prežijú do smrti, iné zahynú. Ja som sa oženil. V prípade môjho manželstva bola láska hneď od začiatku. Prežíval som všetky tie pocity, o ktorých som písal hore. Uplynutím nejakého obdobia, kedy sa zvykne láska, hlavne jej prvá fáza, ktorou je zamilovanosť, meniť na priateľstvo, neskôr na oporu a pevný pilier vzájomnej úcty a tolarencie, sa aj môj vzťah s manželkou zmenil. Nechcem písať o tom, že "bohužiaľ" sa nám do ďalších fáz lásky nepodarilo preniknúť a skončili sme už pri prvej. Chcem písať o tom, že môj vnútorný citlivý detektor pravdy - zlyhal!

Jednoducho ma nezobudil. Nechal ma spať v slepej zaľúbenosti, nevaroval ma vtedy, keď mal. Bola to jeho povinnosť pomôcť mi! Veď išlo o mňa samého. Čo bolo horšie - neskôr som ho začal ignorovať ja sám. Možno som sa mu chcel len pomstiť. Pomstil sa on mne..:-(

Mal som veľa signálov o tom, že moja vyvolená je vlastne len môj sen. Veril som snu. Zatvoril som oči a predstavoval som si budúcnosť. Peknú rodinu, dom, deti, šťastie, radosť a LÁSKU. Áno, stále som veril. A vlastne všetko z toho som aj dostal. Ďakujem.


Keď som sa zobúdzal a začal som tie moje oči otvárať, zrazu sa mi vracal stratený cit pre pravdu. Celý môj život je pretkaný bolesťou vždy, keď hľadám pravdu. Keď hľadám spravodlivosť. Prečo? Zdalo sa mi, že pravda vždy zvíťazí a zlí ľudia budú spravodlivo potrestaní. Nie je to tak. Keď som sa zobudil - rozviedol som sa...


O tom, čo som prežíval počas prebúdzania sa píšem bližšie tu.

V tomto mojom článku by som Vám rád spomenul iba pár základných pravidiel fungovania v čase, keď ste už prijali ťažké rozhodnutie o rozvode ( a je jedno, či ste sa rozhodli Vy alebo Váš partner ). Ide o 7 dohôd a tu sú:

 

1. Zmierte sa s tým, že sa rozvádzate
2. Nesnažte sa hľadať vinníka
3. Neutápajte sa vo svojom žiali príliš dlho ( prijmite ho, poplačte si a choďte ďalej )
4. Nájdite si oporu ( najlepšie blízkeho človeka na povzbudenie )
5. Neubližujte deťom! ( majú právo na oboch rodičov, napriek tomu, že sa Vám to nepáči - nejde o Vás, ale o deti )
6. Zmierte sa s Bohom ( samozrejme veriaci, ale myslím si, že každý čaká dotyk nadprirodzeného )
7. VYJDITE Z KRUHU VON ( rád Vám s tým pomôžem )

 

Bližšie o jednotlivých bodoch píšem vo svojom e-booku.

 

Cesta z kruhu von vedie len cez nás samých. Čas lieči, bolesť odíde, rana v srdci zotrvá dlho. Ale určite po bolesti príde radosť, bolesť je najúprimnejším citom, pretože je jediným, ktorý z nás každý prežil. Žiaden iný cit takým nie je. Úprimná radosť ale príde až po prežitom žiali, po bolesti, pretože vtedy budeme vnímať a cítiť oveľa pozornejšie než kedykoľvek predtým. Budeme totiž cítiť srdcom. Preto sa ozaj oplatí vydržať, však?

 

Autor: Ivan Klasovský

Prečo som sa rozhodol písať blog?

Rozhodol som sa písať.

Bolo to rozhodnutie, ktoré neprišlo len tak. Začalo sa to príbehom, ktorého súčasťou som bol ja sám.

 

Každý má rád príbehy. A každý má aj svoje vlastné. Je ich toľko, že už nikdy by sme nepotrebovali televízor. Ani telenovely a ani internet. Ak by sme si k sebe len tak sadli, pozreli sa na seba a začali rozprávať, tak som presvedčený, že by sme boli prekvapení, kto a čo všetko okolo nás žije.

Rád čítam. Hlavne knihy, ale príchodom internetu a sociálnych sietí som zistil, že aj tu sa dá "zdržať" poučnými a často pútavými rozprávaniami neznámych ľudí, našich priateľov a známych. Dokonca som sa spriatelil s ľuďmi, ktorých som nikdy v živote nevidel a nepočul. A asi ani nikdy neuvidím "naživo". Poznám ich len z ich príbehov, o ktoré sa so mnou podelili.

Spočiatku som sa zdráhal zdieľať s ľuďmi svoje pocity, radosti a smútky. Až som došiel do stavu, kedy mi to už neprišlo ako niečo cudzie a neprirodzené. Práve naopak. Písanie je niečo, čo ma začalo napĺňať. Samozrejme je dôležité, o čom vlastne písať.

 

2016-02-21-1337

 

Tá moja nosná téma sa objavila asi tak pred troma-štyrmi rokmi. Vtedy sa pre mňa pomaly končila etapa mnou obľúbeného rodinného života. Áno, čítate správne. Moje rozhodnutie dať na papier svoje pocity, sny, víťazstvá, prehry a pády vlastne začalo vtedy, keď sa mi niečo v živote rúcalo.

Moja rodina, manželka a deti boli v tom čase u mňa na prvom mieste. Nič iné neexistovalo. Mal som prácu, bývali sme v malom domčeku na hypotéku, mali sme fajn susedov. Bolo nám dobre. Myslel som si to. Tu musím zdôrazniť, že napriek plynutiu času, moje deti patria stále medzi moje najcennejšie poklady. Som rodič, obyčajný tato a ako taký budem stále stáť pri svojich deťoch. Budem im pomáhať, chrániť a povzbudzovať.

Ale vrátim sa k téme o písaní a blogovaní. Určite veľa z Vás malo pocity, že to čo prežíva, by si mali vypočuť aj iní. Že práve ten Váš príbeh, Vaša životná udalosť má v sebe odkaz, ktorý by ste chceli povedať ostatným ľuďom. Alebo rozpovedať príbeh niekoho blízkeho. A práve to "neznáme", ten vnútorný pocit predať odkaz, bol aj mojim hnacím motorom. Jednoducho som sa jedného dňa rozhodol, že tie moje príbehy, ktoré som sám zažil, ktoré mi niekto vyrozprával alebo ktoré som vypozoroval, dám na papier.

Ako som spomínal, hnacím motorom boli pocity. Ale zmyslom písania ( akéhokoľvek, nielen toho môjho ) by mala byť výpovedná hodnota diela. Články, rozprávky, beletria, faktografia a mnoho ďalších odvetví písania by nám mali do života priniesť slobodu, objavenie, múdrosť, poučenie, povzbudenie, znalosť a často pokoj.

Zámerne som spomenul aj pokoj, pretože ten ja často získam práve vtedy, keď natrafím na články, kde sa nájdem. Kde nájdem odpovede na moje otázky, na to, čo mňa dlhodobo zaujíma, prípadne trápi. Všimol som si, že ak bojujem s nejakým démonom, s niečím, s čím som nemal žiadne skúsenosti, tak akosi prirodzene vyhľadávam všetko, čo sa týka práve môjho problému. Problém tu teraz nevystupuje ako niečo zlé, ale ako niečo neznáme. A odhaľovať pravdu, o ktorej sme nič nevedeli, je pre mňa úžasný zdroj inšpirácie.

Práve častým vyhľadávaním tých "presných" informácií, ktoré som potreboval k získaniu nových vedomostí v akejkoľvek sfére či počas životnej udalosti, som došiel k presvedčeniu, že by bolo dobré sa z mojej strany zamerať na témy, ktoré sú mi blízke z hľadiska prežitých situácií. Že by bolo dobré písať jazykom, ktorému rozumiem. Písať o tom, čo som zažil sám na vlastnej koži a čo môže byť užitočné pre druhých.

Ja sám som často čerpal energiu ( a stále čerpám ) od rôznych ľudí, či už spisovateľov alebo blogerov alebo rozprávačov. Väčšina z nich sa venuje tomu svojmu okruhu otázok a teda tak nejako prirodzene majú aj svoj okruh čitateľov. Dávajú im odkaz zameraný s ohľadom na prežité udalosti.

Takýto odkaz by som rád venoval ľuďom, ktorí sa nájdu v mojich príbehoch. Tie moje príbehy som síce prežil ja, ale posolstvo z nich si nechcem nechať len pre seba. Nie z pocitu vnucovať niekomu niečo ( som presvedčený, že takýto postoj nikdy nikam neviedol ), ale z pocitu skúseností, že čitatelia dokážu z príbehu vycítiť to svoje riešenie. Nájsť tam samých seba, niečo čo sami dlho riešia, hľadajú a nedokázali nájsť. Chcem sa s čitateľom podeliť a zdieľať vzájomne svoje túžby, smútok, radosť, víťazstvá, či pády. Bol by som veľmi rád, ak by som svojimi príspevkami odkrýval zahmlené, ak by som dokázal aspoň trochu priniesť svetlo tam, kde je dlho tma.

Záverom tohto môjho úvodného príspevku by som rád povzbudil všetkých sklamaných, smutných, zatrpknutých, bezcieľnych, nešťastných a osamelých, že všetky témy, o ktorých sa chcem s Vami na mojom blogu rozprávať, nám majú spoločne priniesť do našich životov ZMENU. Majú nám priniesť radosť namiesto smútku, pokoj namiesto zúfalstva, majú v našich srdciach opäť nájsť stratenú lásku. Lásku k sebe, lásku k druhým.

Vo svojich článkoch na blogu budem hovoriť o reálnych situáciách, ktoré som prežil. Budem rád, ak vytvoríme komunitu, ktorá sa otvorene podelí o svoje trápenia, aj o svoje radosti. Chcem svojim slovom povzbudiť v ľuďoch tú malú dušičku, ktorá už neverí, že sa "to" môže zmeniť. Všetko sa môže zmeniť. Viem to. Krok za krokom, aj cez slzy a bolesť sa dokážeme dostať k svetlu na konci tunela.

Tak poďme na to, pozývam Vás na Cestu z kruhu von....

 

water_drop_balance

 

 

Autor: Ivan Klasovský