List prvý.
Ahoj Bibka,
možno si už čítala túto moju stránku a možno si si našla môj odkaz, že tu pre Teba budem nechávať listy..
Tu je prvý.
Ľúbim Ťa. Veľmi. Snáď mi to veríš, lebo my dvaja sme nikdy nemali žiadne problémy. A dovolím si tvrdiť ( lebo mi nemôžeš odpovedať 🙂 ), že aj Ty mňa ľúbiš. Aspoň trošku.
Vieš, už je to viac ako rok, odkedy sme nemohli byť spolu. Ťažký a najdlhší rok v celom mojom živote. No ja som sa rozhodol, že aj keď sú na svete ľudia, ktorí nám bránia byť spolu ( otcovi a dcére ), že moje listy nebudú o týchto ľuďoch a o tom, čo robia a prečo to robia. Moje listy budú o nás. Budú to rozhovory ( zatiaľ monológ ) ako keby sme boli spolu nepretržite. Rozhovory otca a dcéry. Dospievajúcej. Lebo čas sa nedá zastaviť a ja ho nechcem strácať tým, že sa budem venovať zlým veciam a ľuďom. Chcem sa venovať len nám. Bohužiaľ náš „rozhovor“ je tak trochu verejný, lebo som nenašiel iný spôsob, ako sa s Tebou spojiť. Ale neboj sa, nič intímne tu riešiť nebudeme 🙂
Toľko na úvod.
Chcem veriť, že sa máš dobre a si zdravá. Sledoval som Tvoje úspechy v škole a chcem Ťa pochváliť, že si sa snažila a aj tú matiku si si zlepšila. Ostatné predmety sú super a Ty to krásne zvládaš. Som na Teba pyšný. Chválila Ťa aj triedna učiteľka a dobre sa to počúva 🙂
Teraz sú veľké prázdniny, mal som opäť spoločné plány. Vieš, že vždy niečo vymyslím. Ale tohto roku nám to nevyšlo. Paťko mal brigádu a potom sme boli na jednej chate v Tatrách. Páčilo sa nám tam. Možno to raz vyjde a pôjdeme spolu.
Pred mesiacom sa mi s Tebou snívalo. Bol to zaujímavý sen. Rozprávali sme sa len my dvaja. Hneď na druhý deň som Ti písal SMS, aby som sa uistil, že si v poriadku. Modlím sa za Teba aj Tvojich súrodencov a teším sa na naše stretnutie. A neboj, všetko bude v tom okamžiku tak, akoby naše stretká neboli nikdy prerušené. Naša spoločná minulosť a vzájomná láska otca a dcéry nebude nikdy prerušená. Na mňa sa môžeš spoľahnúť. Som tu a čakám na Teba.
Ľúbim Ťa
tato
