List druhý
Milá Bibka,
chcem sa Ti dodatočne poďakovať za Tvoju odvahu a to, že si mne aj Paťkovi dokázala aj fyzicky, že Ti nie sme ľahostajní a že na nás stále myslíš. Naše osobné stretnutie po veeeľmi dlhom čase bolo pre nás obohacujúce, plné lásky a nádeje.
Začal sa advent a prvá adventná nedeľa sa niesla v znamení nádeje.
Nádej je niečo, čo nám dáva zmysel pokračovať ďalej aj napriek náročným situáciám.
Vieš, nemal som žiadne obavy z nášho stretnutia, lebo som vedel, že náš vzťah musí pretrvať a vydržať aj ťažké a nečakané chvíle. A tie stále zažívame. Ani Ty, ani Tvoji súrodenci a ani ja nemáme vôbec žiadnu zásluhu na tom, že nemôžeme byť spolu. Sú to iní ľudia, ktorí nám v tom bránia. V tak základnom práve byť spolu ako rodina. Ako dcéra a otec, syn a otec, súrodenci navzájom.
Píšem to preto, lebo netreba zatvárať oči pred nespravodlivosťou, práve naopak, je potrebné ich otvoriť. Otvoriť oči, otvoriť myseľ. Rozmýšľať a porovnávať.
Si veľmi šikovná a ja viem, že sa o Teba nemusím báť. Že zvládaš skúšky, ktorým si vystavená. A viem aj to, že všetky prekonáš. Bol by som rád, aby som Ti na Tvojej ceste životom mohol stále pomáhať. Som tu a čakám na Teba.
Teším sa na naše ďalšie objatie a viem, že príde. Pán Boh nám pomôže. Verím mu. Aj Ty mu ver.
Mala si meniny a bude Mikuláš. Prajem Ti všetko najlepšie ( písal som Ti aj SMS ) a nejakú tú „zdravú“ čokoládku od Mikyho 🙂
Do správy som Ti písal, že môžeš kedykoľvek sa rozhodneš prísť ku mne aj s matematikou a môžme prejsť aj finančnú gramotnosť. Z ostatných predmetov máš výborné známky, teším sa. Viem Ti pomôcť, o finančnej gramotnosti sme sa predsa už rozprávali na chate na Liptove aj s Hankou. Rád Ti pomôžem a poradím.
Ľúbim Ťa a pozdravujem Hanku a Olina
Tvoj tato 🙂
