List prvý
Milý Olinko,
hneď na začiatku tohto prvého listu ťa chcem poprosiť, aby si mi nemal za zlé, že som Ťa oslovil zdrobneninou, aj keď si uvedomujem, že si starší a je z Teba ozaj urastený mládenec. Na Olinka som bol dlho zvyknutý, no vyrástol si. Videl som Tvoju fotku na profile FB – je super. Fakt si zmužnel, nohy máš ako pravý futbalista 🙂 Teším sa z toho.
Ako už iste vieš, rozhodol som sa na túto moju stránku písať všetkým mojim deťom listy, lebo po vyše roku, čo som Ťa nemohol vidieť, hľadám riešenia, ako sa pohnúť ďalej. Chýbaš mi. Po celú tú dobu od minulého leta, keď sme boli spolu na posledných prázdninách v Bratislave a na Liptove a keď ste už ku mne na augustovú časť prázdnin neprišli, som sa snažil k Vám dostať. Nie násilne, to by ničomu nepomohlo. Ale ako otec ku svojim deťom. Ako otec k svojmu synovi.
Bola pre mňa veľká rana čítať od Teba správy, že už ku mne neprídeš. Že som Ťa nikdy nepodporoval vo futbale. Že nechceš byť ako ja… Oli nie som dokonalý. Chcem Ti niečo vysvetliť. Veľmi by som si prial, aby si bol sám sebou. Vôbec netúžim po tom, aby si bol ako ja. Nikdy som po tom netúžil a nikdy som Ti to ani nepovedal. Čo Ti ale chcem pripomenúť a vždy som Ti hovoril je to, aby si žil v pravde. Vždy a všade. Len toto je cesta. Nie je žiadna iná. Nebudem a ani nechcem Ťa tu poúčať. Rád by som Ti ukazoval moje riešenia situácií, môj pohľad na tento svet. Je to úloha rodičov. Oboch rodičov. Aby deti naučili ako sa správať v živote, nájsť rozdiel medzi pravdou a klamstvom. Nie je to ťažké, ak si všímavý.
Ja som presvedčený, že Ty si. Od malého Oliverka si bol veľmi zvedavý, vždy si chcel vedieť vysvetlenie vecí. Neuspokojil si sa len so strohým – lebo takto to je…Chcel si vedieť detailne prečo, ako, za čo…Mám veľa spoločných spomienok s Tebou. Neteším sa z toho, že v tejto chvíli nemôžem byť súčasťou Tvojho života. Nikto na svete by nemal trpieť tým, že mu niekto zakáže byť s blízkym človekom, ktorého miluje. Keď vyrastieš ešte o kúsok viac, budeš chápať čo teraz píšem. Keď budeš sám otcom krásnych detí, nikdy nebudeš súhlasiť s tým, aby Ti niekto bránil byť so svojimi deťmi. Viem to určite. A nikdy s tým nesúhlas!
Ja tu dnes nejdem opisovať seba, ako nešťastný som z toho, že Ťa nemôžem objať, pomôcť Ti vo veciach, v ktorých potrebuješ poradiť. Každému normálnemu človeku je jasné, že ak nikdy svojim deťom nijako neublížil, nie je žiadny dôvod, aby s ním deti nechceli byť. Takto fungujú normálne zdravé deti. A Vy také ste. A ja som Vám nikdy nijako neublížil. Vždy som sa snažil najlepšie ako viem byť dobrým otcom. A môžeš mi veriť, že som presvedčený o tom, že dobrým otcom som vždy bol a budem.
Chyba je niekde inde.
Teraz to tu nebudem rozoberať. Chcem Ti len povedať, že sa nehanbím za moje správanie, vychovali ma moji dobrí rodičia. Vychovali ma zodpovedne a vážim si ich oboch doteraz. Nikdy som neurobil nič proti nim a nikdy moji rodičia nenavádzali svoje deti proti druhému rodičovi. Preto ja tieto veci nepoznám. Ja som vo svojom detstve mal výchovu typu – vážiť si rodičov ( aj keď s nimi nesúhlasím ), vážiť si starých rodičov, vážiť si súrodencov, vážiť si ľudí. Oli, tesne po Tebe budem mať 53 rokov. Za celú tú dobu sa mi nepodarilo uraziť a ponížiť svojich rodičov. Mám vynikajúce vzťahy so svojimi 3 sestrami a veľmi si to vážim. Vďačím Bohu za to, že sa takto stará.
….čo som urobil také zlé, aby som nemohol byť so svojimi deťmi. Lebo ja to neviem.
Oli, chcem Ťa v závere tohto listu pochváliť za dobrý vstup na strednú školu. Nebál som sa, že to zvládneš. Pokračuj v tom, učivo bude náročnejšie, ale Tvoje vzdelanie je veľmi dôležité. Viem, že to nemáš ľahké zvládať tréningy aj školu zároveň, no verím Ti. Bojuj.
Môžem Ťa uistiť, že vždy som Ťa vo futbale podporoval, vždy som sa tešil z Tvojich výkonov, vždy keď si potreboval odviezť, vždy som tam bol. Vieš to. Nereptal som, lebo som rád, že máš šport, ktorý Ťa baví. Koľkokrát si mi vravel, že si rád, že sa mi podarilo vziať aj zvyšné deti na Tvoj zápas… Aj ja milujem futbal. Preto Ťa prosím, zostaň verný pravde. Dobrý športovec je dobrý nielen svojim fyzickým výkonom, ale aj svojim charakterom. Je to dôležité, ver mi..
Záverom Ťa ešte poprosím, ak dospeješ k tomu, že je to správne, prosím Ťa ozvi sa aj Paťovi. Má Ťa rád, je Tvoj brat 🙂
Ja budem naďalej chodiť každý párny piatok o 16:00 hod. pred bytovku, kde žijete a budem na Teba a Tvoje sestry čakať. Stále hodinu. Ak chceš, príď. Máme sa o čom rozprávať. Budem sa tešiť a modliť.
Mám Ťa rád syn môj a nech dobre odštartuješ futbalovú sezónu 🙂
tato
